Smrť

Otázka : Pred mnohými rokmi, keď zomrel môj otec, tak som sa s ostatnými ľuďmi zúčastnil jeho pohrebu. Počas obradu som si na chvíľu zdriemol. Zrazu, keď som podriemaval, tak som videl svojho otca, ako vchádza do miestnosti, kde sme boli zhromaždení. Prišiel ku mne s rukami vo vreckách a spýtal sa: Kto zomrel? Komu patrí to telo, čo tu leží? Vedel som, že to telo patrí môjmu otcovi, avšak, on tu stál a vôbec netušil, že on je tou mŕtvolou. Môžete mi povedať, čo je príčinou tohto javu?

Samael Aun Weor : Je nevyhnutné pochopiť, že ľudia sa počas svojho života nestarajú o to, aby prebudili svoje vedomie. V skutočnosti, vedomie všetkých ľudí hlboko spí. Je zrejmé, že po smrti zvieraťa s intelektom (ktoré je mylne nazývané človekom), jeho ego pokračuje so svojimi snami. A tak, ak mŕtvy človek počuje, že je mŕtvy, tak tomu samozrejme nebude veriť.

Je jasné, že duše zomrelých ľudí si vždy myslia, že sú nažive vo fyzickom svete, pretože všetko vyzerá rovnako, ako keď boli nažive. Vidia to isté slnko, tie isté mraky, tie isté vtáky, ako sa preletujú po záhrade.

A tak, mŕtvi ľudia, potom čo zomrú, sa potulujú po uliciach mesta alebo v rôznych častiach predmestia, kde zomreli. Ako obvykle, pokračujú vo svojej každodennej práci, sedia doma pri svojom stole a dokonca si ležia na svojej posteli. Nikdy ich nenapadne, že zomreli, pretože sa cítia nažive, tu a teraz.

A preto, za týchto podmienok, keď vidia svoje telo v rakvy, tak veria, že to telo patrí inej osobe. Ani ich nenapadne, že to, čo vidí, je ich vlastné mŕtve telo. Toto je krutá realita.

A preto, to čo ste zažil, nemusíte považovať za zvláštne.

Otázka : Čo je príčinou strachu, ktorý cítila moja mladšia sestra, keď vstúpila do miestnosti, kde sme oplakávali môjho dedka?

Samael Aun Weor: Takýto strach je veľmi dedičný. Veľmi často je prenášaný z rodičov na deti - a preto ho v živote zažíva každý.

To isté cítime, keď vkročíme do temnej jaskyne, alebo keď sme v prítomnosti skutočného prízraku. Prapríčina toho všetkého spočíva v subjektívnej psychike, alebo lepšie povedané, v spiacom vedomí.

Je zrejmé, že keď prebudíme naše vedomie, tak takýto strach zmizne.

Otázka : Prečo deti dokážu vidieť mŕtvych a dospelí nie? Môj najmladší syn nedávno videl zosnulého otca a rozprával sa s ním.

Samael Aun Weor : V mene pravdy, musíme hovoriť jasne a zdôrazniť určité myšlienky. Je vhodné povedať, že všetci deti sú jasnozrivé. Bolo nám povedané, že predtým, než predná fontanela (jemná časť bez kosti v lebke dieťaťa, ktorá je neskôr zacelená kosťou) je zacelená kosťou, ľudské bytosti majú moc vidieť nadzmyslové, čo je to, čo nepatrí do fyzického sveta, to, čo je neviditeľné dospelým.

Pokiaľ by ľudská bytosť obnovila nevinnosť v mysli a srdci, potom by nepochybne znovunadobudli božskú jasnozrivosť, moc vidieť to skryté, to tajomné, to neznáme.

Otázka : Keď zomrieme, nehrozí nám, že sa stratíme, alebo na nás niekto bude čakať?

Samael Aun Weor : Prečo by sa mal niekto strácať vznešená pani? Prečo by sa mal niekto strácať páni? Kedy sa už prestanete báť? Vari sa strácate vo svojom vlastnom dome?

Ako už som povedal niekoľkokrát predtým, počas prvých dní po smrti žijeme v tom istom dome, kde sme zomreli. O tom existuje veľa svedectiev.

Keď zomrieme, stretneme našich milovaných, zomrelých blízkych, ktorí zomreli pred nami – t.j. stretneme našich známych a priateľov.

Otázka : Budeme schopní po smrti rozpoznať našich blízkych a priateľov?

Samael Aun Weor : Áno, rozpoznáte svoju matku, otca, priateľov a známych. Alebo snáď predpokladáte, že človek nepozná svojich milovaných príbuzných? Vaša otázka je veľmi divná, pretože je zrejmé, že každé dieťa rozpozná autora svojho života. Je jasné, že všetci máme schopnosť rozpoznať to, čo poznáme.

Otázka : Trpíme samotou, keď zomrieme?

Samael Aun Weor : Každý človek je iný. Je zrejmé, že sebec, t.j. ten, ktorý sa izoluje od ostatných, alebo mizantrop, t.j. ten, ktorý nikoho nemiluje, už v tomto svete trpí samotou. A tak, po smrti, ich samota vo svete mŕtvych sa stáva smutnou, zrejmou a konečnou.

Otázka : V súlade s tým, čo sa nazýva osudom, je pravda, že naše dni a hodiny sú počítané?

Samael Aun Weor : Ctihodný pane, rád odpoviem Vašu otázku. Je nesporné, že keď vyrazíte na cestu, tak si so sebou vezmete určité množstvo peňazí, aby ste mohli zaplatiť rôzne dopravné prostriedky. Je zrejmé, že musíte vedieť, za čo minúť svoje peniaze, pretože ak ich utratíte na nesprávne veci, tak budete musieť prerušiť Vašu cestu.

Chcem, aby ste pochopil, že keď sa jedná o tento svet, Anjeli Osudu uložili do našich troch mozgov určité množstvo životného kapitálu. A preto, je zrejmé, že ak zle zužitkujeme náš životný kapitál, ak vyčerpáme toto bohatstvo, tak naša cesta životom bude náhle prerušená. Avšak ak budeme šetriť tento náš kapitál, tak naša cesta môže byť dlhá, a tak dosiahneme vysokého veku.

Otázka : ohromil ste ma výrokom o troch mozgoch, pretože mi bolo vždy povedané, že máme len jeden mozog. Prezradíte mi tie ďalšie dva?

Samael Aun Weor: Takže Vás ohromil môj výrok o troch mozgoch? Dobre teda, pochopte ma: Máme intelektuálny mozog v našej lebečnej škatuli. Máme motorický mozog vo vrchnej časti chrbtice - to je hlavné centrum všetkých pohybov. A emocionálny mozog je v oblasti nazývanej solar plexus a v ostatných sympatických centrách. Už mi rozumiete?

Tri mozgy alebo tiež päť centier

Otázka : Prečo máme strach, keď premýšľame o smrti a prečo sme tak pripútaní k životu?

Samael Aun Weor : Túžba žiť je veľmi silná túžba. Všetky ľudské bytosti chcú žiť - lipnú na živote. Je zrejmé, že toto lipnutie, toto puto, táto túžba po existencii na hmotnej úrovni, nás uchvátila. A preto nechceme zomrieť, preto sa bojíme smrti, nechceme prestať byť.

Ak, na základe hlbšieho pochopenia, ľudia sa zbavia túžby po hmotnom živote, tak strach zmizne. Človek sa zbaví strachu zo smrti, keď pochopí klamlivú podstatu existencie, keď pochopí, že nič v tomto svete nie je trvalé. Názory, veci i ľudia pominú.

Otázka : Čo robí duša, keď opustí fyzické telo? Kde sa nachádza, aby sa mohla vrátiť a znovu narodiť?

Samael Aun Weor : Je potrebné hovoriť jasne, aby sme porozumeli. Ľudia majú mysli preplnené dogmami, a preto existuje intelektuálny úpadok a ľudia nie sú schopní sa otvoriť novému, nie sú schopní vidieť to, čo je prirodzené. Stále premýšľajú nad tým, čo je umelé a potom to používajú ako vzor pre svoje ďalšie hodnotenie. 

V iných časoch, ľudské zmysly neboli tak schátrané. A tak, v starých dobách nášho sveta, ľudia mohli vidieť mŕtvych, mohli počuť, dotýkať sa ich, atď.

Napríklad, v Lemurii, keď mal niekto zomrieť, tak si sám vykopal svoj vlastný hrob a potom si do neho ľahol s hlavou smerom na východ. A potom, veselo, povedal zbohom svojim príbuzným, ktorí sa tiež veselo smiali. Ktokoľvek zomrel, tak zostal viditeľný svojim príbuzným - mohol s nimi v pokoji ďalej žiť. Vzduch bol natoľko priehľadný, že duchov, duše a nevinné tvory Prírody bolo možné vidieť v atmosfére.

V dôsledku toho vieme, že metafyzické oblasti (v zmysle svetov a priestorov) existujú v atmosfére - tieto regióny existujú pod zónami, ktoré patria do trojrozmerného (fyzického) sveta - tu žijú mŕtvi predtým, než sa narodia do nového tela.

Dimenzie znázornené na kabalistickom strome života

Otázka : Keď v snoch hovorím so svojimi zomrelými blízkymi, prečo mi vždy tvrdia, že žijú a že ich zdravie je vynikajúce?

Samael Aun Weor : Úctyhodný pane, vaša otázka ma teší, a preto ju odpoviem veľmi rád. Po prvé, rád by som, aby ste pochopil, ako fungujú sny. Je nesporné, že úpadok do spánku je malá smrť. Dôvodom je to, že počas spánku keď naše fyzické telo leží v posteli, tak sa duša od tela oddelí a túla sa po rôznych miestach. Vďaka tomu môžu tieto duše kontaktovať zomrelých a dokonca môžu mať to potešenie s nimi rozprávať.

Je zrejmé, že mŕtvi nikdy neveria tomu, že sú mŕtvi, pretože keď boli fyzicky nažive, tak sa nikdy nestarali o to, aby prebudili svoje vedomie. Preto keď sa zaoberajú sami sebou, tak si vždy myslia, že sú fyzicky nažive. Teraz si už snáď dokážete vysvetliť, prečo duše Vašich milovaných blízkych robia tieto vyhlásenia.

Otázka : Prečo spiritualisti alebo duchári majú záľubu vo vyvolávaní mŕtvych?

Samael Aun Weor : Oni sa to naučili od svojich učiteľov ako napr. Allan Kardec, Leon Denis a mnoho ďalších. Najdôležitejšie však je pochopiť, že títo autori nikdy neskúmali do hĺbky tieto záležitosti.

Po prvé, vznešený pane, rád by som, aby ste pochopil, že všetky ľudské bytosti v sebe majú "ja", čiže ego. Prosím nemyslite si, že takéto "ja" je najlepšie - mali by ste študovať Knihu Mŕtvych starovekých Egypťanov, a potom pochopíte, o čom hovorím.

Čítal ste Fausta od autora menom Geothe? Keby ste vedel, kto je Mefistofeles, tak potom by ste so mnou súhlasil. Temný charakter Mefistofeles predstavuje ego čiže ja, to je nesporné.

A tak, do tela spiritualistu (média) vstupuje "ja" mŕtvej osoby, čo je Ariman, Mefistofeles. Je nepochybné, že toto "ja" zosobňuje všetky naše psychologické defekty, všetky naše chyby.

Bytie mŕtveho sa nikdy nezúčastňuje spiritualistických seáns. Je potrebné rozlišovať medzi Bytím a "ja". Ten, kto sa zúčastní týchto seáns je Diabol, čiže ja.

Teraz by som rád, aby ste pochopil zákon príčiny a následku, pretože osoba, ktorá prepožičiava svoje telo rôznym "ja" mŕtvych, rôznym Mefistofelom, Diablom, ochorie v budúcom živote epilepsiou a bude veľmi veľa trpieť.

Otázka: Môžete mi povedať čo je Bytie?

Samael Aun Weor: Bytie je Bytie a dôvod pre existenciu Bytie je Bytie samo. Bytie je to, čo je božské, nesmrteľná iskra v každej ľudskej bytosti, ktorá nemá počiatok ani koniec. Bytie je neskutočne božské.

Ľudské bytosti, ale stále ešte nemajú túto iskru vo svojich telách - avšak, ak sa očistíme a odstránime hriešne "ja", Mefistofela, tak potom je zrejmé, že jedného dňa tá iskra vstúpi do nášho tela. Týmto Vás pozývam k pochopeniu toho, čo je Bytie.

Otázka: Pamätá si mŕtvy človek po smrti svoj uplynulý život?

Samael Aun Weor: Mladá pani, mali by ste vedieť, že potom, čo mŕtvy opustí svoje telo, tak sa mu prehrá celý jeho život, ale pospiatky.

Mŕtvy si začne prehrávať tie okamihy, ktoré predchádzali jeho smrti - preto počas prvých dní, ako už som spomenul, bude žiť medzi svojimi blízkymi, vo svojom dome, vo svojom meste, vo svojej kancelárii, vo svojej práci. Potom sa premiestni do predošlých miest. A tak, mŕtvy bude opakovať tie isté drámy, tie isté slová a tie isté situácie vo všetkých ohľadoch. Takto to pokračuje až do detstva.

Len čo je spätné prehrávanie života u konca, tak sa musíme dostaviť k Tribunálu Božskej Spravodlivosti. Anjeli Zákona nás budú súdiť v súlade s našimi činmi.

Tri cesty sú možné pre mŕtveho: Prvá cesta vedie do žiariacich oblastí nekonečného priestoru, kde si duša užíva prázdnin predtým, než sa vráti do nového tela. Druhá cesta vedie ihneď (alebo v krátkej dobe) do nového tela. Tretia cesta vedie do pekelných svetov, ktoré sa nachádzajú vo vnútri našej planéty.

Otázka : Je možné zažiť prehrávanie nášho životu, ešte keď sme nažive?

Samael Aun Weor : Veľa ľuďom, ktorí boli na pokraji utopenia, sa pred očami pospiatky prehral ich život. To isté sa stalo ľuďom, ktorí boli na pokraji smrti z akéhokoľvek dôvodu.

Otázka : Jeden deň, keď som zariaďoval pohreb pre svojich blízkych, som počas rozhovoru s pracovníkom pohrebného ústavu náhle stíchol a oči mi skoro vyliezli z jamiek. Pracovník na mňa stále hovoril, ale keď si všimol, že nedávam pozor, tak sa ma spýtal, čo sa deje. Až keď zvýšil hlas, tak som sa prebudil zo snenia a povedal mu, čo sa mi prihodilo. Stíchol som, pretože som cítil prítomnosť niekoho iného. A tak, keď som sa otočil, tak som zbadal moju nedávno zosnulú svokru, pre ktorú som zariaďoval pohreb. Priateľsky sa na mňa smiala a mávala na mňa, aby som išiel ďalej. Pretože som sa nebol schopný pohnúť, tak sa so mnou rozlúčila a odišla. Keď som skončil rozprávanie, tak pracovník mal husiu kožu a vlasy mu stáli hrôzou na hlave. Nervózne mi povedal, že za tie roky čo v ústave pracuje, nič podobné nezažil. Môžete my vysvetliť tento jav?

Samael Aun Weor : Vznešený pane, odpoviem Vašu otázku s veľkým potešením. V každom prípade nepovažujte svoju nadzmyslovú skúsenosť za zvláštnu, pretože v časoch Lemurie, ako už som povedal, mŕtvi boli viditeľní v atmosfére pred zrakmi celého sveta. Je škoda, že ľudia sú v dnešnej dobe zmätení týmto typom videnia.

A tak, mŕtva osoba sa môže na chvíľku zviditeľniť, čo ste na vlastnej koži zažil a nie je to nič zvláštneho. Je zrejmé, že ste si to priamo overil vlastnými zmyslami. Pracovník toho ústavu toho nebol schopný, ale bol dosť vnímavý na to, aby mal husiu kožu a vlasy mu stáli na hlave.

Otázka : Keď snívam o svojej babičke z maminej strany, tak je vždy veľmi smutná. Na niečo ukazuje, ale po prebudení si nepamätám na čo. Avšak za tie roky som si všimol, že osem dní po tom, čo o nej snívam, tak niekto z mojej rodiny vážne ochorie. Môžete mi povedať, čo to znamená?

Samael Aun Weor : Drahá mladá slečna, ako už som povedal na svojich prednáškach, tak počas normálneho spánku duše živých ľudí uniknú z fyzického tela, ktoré zostáva ležať na posteli. V dôsledku toho sa dostávajú do styku s dušami mŕtvych. Preto stretnutie Vašej duše s babičkou v neznámej dimenzii je úplne normálne. Vaša babička Vás navštevuje v ťažkých časoch, alebo keď má niekto z Vašej rodiny ochorieť. Už chápete, ako sú k nám mŕtvi blízko?

Táto kapitola je z knihy "Neuveriteľné záhady," napísaná Samaelom Aun Weorom